Značnú časť môjho života som bol vedený k tomu, aby som bol slušný, skromný; pomáhal kde a komu sa dá.... Snažil som sa. Nepomohlo, a tak som sa uzavrel so seba a pre seba tak, ako celé moje okolie... možno s tým rozdielom, že sa snažím udržať si krok aspoň tým, že čítam a utváram si vlastný názor. Chcem žiť plnohodnotný život a venovať sa tomu, čo ma posúva vpred spoločensky a najmä morálne.
Mnoho ľudí žije pre iných, nie pre seba. Nemyslím to však vo význame obetovať sa (pre iných), ale vo význame "čo si myslia tí ostatní o mne".
Neskutočne mnoho ľudí a vecí okolo mňa sa neustále zameriava na to, čo vlastním, ako sa správam, čo hovorím. Neviem, prečo to robia, ale do očí mi to aj nikto nepovie.
Ja sa snažím tomuto trendu čo najviac vzdialiť.
A tak, ako sa vám javia niektoré veci absolútne nezaujímavé z blízka, po dostatočnom odstupe začnete objavovať, že sú nádheré, tak ja postupne objavujem plytkosť, ktorá ma obklopuje.
Smutné je, že ľudia rozhľadení, pozorní a sčítaní tento text prebehnú, a v podstate sa nemusia ním zaoberať; Tá väčšina, ktorá sa sem nikdy nedostatne bude naďalej fungovať tak, ako doteraz.
Čo ma najviac zaujalo?
Zaujalo ma to, že ľuďom stačí zapnúť TV a nechajú do seba tlačiť nezmysly.
Zaujalo ma to, že z práce idú rovno do "šenku" kde im je pohár piva prednejší, ako vidieť svoje deti.
Zaujalo ma to, že bulvárny plátok je alfou pre mienku a samostané myslenie sa nevyžaduje a ani nedostaví.
Sklamaný som, pretože čítanie sa stalo synonymom opovrhnutia.
Sklamaný som, že závisť velí rozumu.
Sklamaný som z toho, že spoločnosť upadá do letargie a podľa mňa hlúpne.
Stávame sa otrokmi vlastnej lenivosti. Stávame sa pasívnymi požieračmi odpadu, ktorý nám TV či noviny podávajú v "lesklých obaloch" s veľkými písmenami.
Nevenujeme pozornosť tomu, že celá generácia mladých, ktorých mám denne na očiach žije "..tu a teraz..." Chvastajú sa, že sú In, že žijú v slobodnej krajine, cestujú, bavia sa.
Nesledujú pri tom, aké obete (hlavne finančné) prinášajú ich rodičia, aby im splnili ich jednodenné sny.
Ak pracujú, pracujú preto, aby sa bavili. Mnoho z nich sa nestatará o budúcnosť. O budúcnosť seba samého. O svoje vzdelanie a o vlastnú hodnotu. O to, či budú rozhľadená a pokojná osobnosť, ktorú si okolie váži, alebo budú len tuctovým kusom národa a spoločnosti.
Škola je na učenie a ostatné je zábava. Po škole už nič. Už pôjde len o peniaze a o to, mať viac ako sused a najlepšie najviac široko - ďaleko.
(Prečo byť múdri, keď to neprinesie nič, okrem závisti a posmechu?! )
Vôbec ich netrápi, že strácajú slovnú zásobu (stačí ísť pol hodinku v MHD alebo si posedieť v dákom podniku), že strácajú prehľad o spoločnosti, o kultúre, o minulosti, a vôbec o všetkom, čo predchádzalo ich pohodlnému životu.
Preto nízke nároky...
Preto slabé výsledky; a preto slabí ľudia, ktorí budú počúvať a poslúchať všetko, čo im nadiktuje televízia, politici, nadriadení...
Človek bez nárokov sa stáva otrokom. Poslušným a nesúdnym ako pes.