reklama

obilie, ako palivo vs. zbrane a vojsko...

Už dávnejšie sme boli svedkami vášnivej debaty, či prebytky obilia, ktoré vznikli extrémnou úrodou vo väčšine štátov EÚ, budú zúžitkované, lacnejšie predané či  - napr. v Českej republike - spálené. Som si vedomý toho, že nadprodukty sa v celom svete likvidujú z dôvodu nečakaného výnosu, ktorý by deformoval trh, ale obilie?  K tomu má predsa každý z nás istú - vnútornú - úctu.... Život a existencia našich predkov závisela len na úrode či neúrode obilia. Bola to otázka prežitia a nie problému z nadbytkom...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Stále sa mi vnucuje otázka, ako je vôbec možné páliť obilie a premieňať ho v konečnom dôsledku na teplo, ktoré unikne do priestoru. V nadpise článku sú slová "obilie" "zbrane" a "vojsko" v jednom riadku. Prečo to tak je? A čo ma priviedlo k tejto kombinácii? Pokúsim sa odpovedať dostatočne uspokojivo z cieľom upozorniť, na neľudskosť tohto konania.
Logici by možno nenašli v rozhodnutí - páliť obilie na výrobu pary - žiaden problém či rozpor. Ja som však človek, ktorý sa pokúša vec analyzovať taktiež logikou, ale nie matemeticky chladnou, ale ľudskou a reálnou.
Moje uvažovanie naráža na obrovský paradox. V čase "boja proti terorizmu" sa na stranu USA pridala takmer celá európa. Denne sme vídali kvantá čísel zobazujúcich, koľko miliónov stojí jediná strela navádzaná laserom či gps-kom. Koľko jediná bojová akcia zameraná na likvidáciu cieľov v Iraku. Taktiež sme v pohodlí domova sledovali, ako odvážajú ranených z miest, ktoré "omylom" zasiahli strely. Rovnako pohodlne sedíme pri telke s pokojným výrazom v tvári pri sledovaní hladujúcich detí na africkom či ázijskom kontinente.
Prečo sa vždy nájdu peniaze na prepravu vojakov do Iraku či iných destinácií sužovaných vojnou ( spravidla nezmyselnou...), ale nenájde sa riešenie, ktoré by napomohlo prepraviť prebytky poľnohospodárov do tých častí sveta, ktoré by takúto pomoc potrebovali. Jednoducho a stručne. Ak môžeme zabíjať ľudí zbraňami, ktoré sme dopravili na miesto určenia, prečo by sme sa zaoberali hladujúcimi ľuďmi, ktorí by za polovicu nákladov potrebných na prepravu vojakov, zbraní a materiálu, mohli dostať prebytočné obilie zachraňujúce ich životy? Moja logika v tomto mieste zlyháva... Na jdnej strane sme humánny a zbierame haliere na podporu chudobných tohto sveta.. a na strane druhej, nie sme schopný zaplatiť lietadlá či lode alebo vlaky na dopravu prebytočného obilia na miesta, kde môžu zachrániť oveľa viac životov, ako zbrane a vojaci prepravený do krajiny, kde sa zabíja bez rozlíšenia človka a čísla.
Ak by sme oželeli milión na prepravu vojska zbraní a armády, a za tieto peniaze prepravili - v podstate - nepotrebné prebytky obilia na správne miesto, mohli by sme tým byť dvojnásobne užitočný. Naša i česká misia v Iraku je - čo sa záchrany ľudských životov týka - takmer bezvýznamná a nás všetkých stoji nemalé peniaze. Ak by som sa mal rozhodnúť za seba, radšej by som ich použil na prepravu prebytkov - určených na spálenie - do krajiny, kde deti poznajú chlieb len z obrázkov....
Preto sú zbrane a vojsko vždy v popredí, lebo ľudský život má cenu len do tej miery do akej je zaujímavá krajina o ktorú sa zaujíma. Ak teda v Afrike, Indii či Afganistane niekto hladuje, prečo by nás to malo zaujímať? Veď obilie sa dá využiť ako palivo... Veď ich hlad je menej, ako finančný osoh ktorý pokryje aspoň časť nákladov na pestovanie budúcoročnej úrody.
Veďme teda vojny a prepravujme materiál z jedného konca sveta na druhý. A to všetko nad hlavami hladujúcich, ktorých sme schopní nasýtiť, ale len za cenu straty prestíže v očiach mocných - bažiacich po rope, peniazoch, sláve a moci...
Týmto nie je moja otázka zodpovedaná.. ale otvorená..
Ako je možné, že vieme - z hľadiska medicíny - takmer "zložiť" človeka a popri tom nie sme schopní súdnosti, ľútosti a rozhodnosti v otázke zachovania elementárnych potrieb v chudobných krajinách. Máme možnosti, ale nemáme motiváciu.. ŽIVOT JE PRíLIŠ SLABá MOTIVáCIA !

No a v tomto okamihu sa vnucuje otázka zachovania života pred a po narodení.. ale o tom v ďalšom príspevku....



Emil Stibrany

Emil Stibrany

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád nové - nemusia byť zásadne zelené - technológie a ešte radšej si ich predstavujem v praxi. Rád tiež pozerám na nočné nebo a dúfam, že my-ľudstvo- sme to najhoršie, čo vesmír zažil... Stále to však môžeme zmeniť. Zoznam autorových rubrík:  Rozprávky pre dodpelýchSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu